Už od nového roka vlastním akvarelové farby, ale nie a nie sa k nim dostať, úprimne, trochu som sa ich obávala. Ale včera večer som si s bojovou náladou sadla za akvarelový papier a pustila sa do môjho prvého pokusu s týmito neprebádanými farbami. Musím povedať, neskutočne dobre sa s nimi pracuje, zatiaľ som maľovala iba temperami, takže je to príjemný rozdiel. Avšak potrvá to, kým sa s nimi dostatočne s priatelím :-)

Maľbe predchádzalo pár zmätených pocitov a návrh, ktorý vidíte nižšie. S výsledkom niesom spokojná, pôvodne som rozmýšľala nad abstraktnejším poňatím, ale zakaždým skĺznem skôr do surreálna než abstrakcie. V skutočnosti je výtvor podstatne krajší a viac vidieť ťahy štetcov ako tu :-(

Ďalšie akvarelové dielko bude bez rozmýšľania tvorené v daný okamih a už vážne nehmatateľnejšie! :D

Prvý zo série portrétov malých rozmerov, ktoré som nakreslila pre jednu zlatú paniu :-) Uvidíme, aká bude jej reakcia, dúfam, že bude spokojná.

Som zvedavá, či mi niekedy to portrétovanie nezačne liezť hore krkom, hmm, treba si dať kreatívne uvoľnenie pri nejakej pachtlanici akvarelovými farbami, toľko ich nechať zapadať prachom, mala by som sa hanbiť!

Priznám sa, pristihla som sa, ako som si podvedome vytvorila múr medzi mojou mysľou a nápadmi, ktoré by mohli ísť na plátno. Akokeby som mala pocit, že najskôr musím vybaviť objednávky (portréty), až potom si zaslúžim vypustiť svoje fantazično. Alebo len hľadám výhovorku, pretože viem, že je komplikovanejšie vytvoriť obraz so zámerom vypovedať o niečom divákovi ako len ´bezducho kopírovať´ portréty? Jednoducho som len lemra lemravá a nič hlbšie v tom nehľadať? :D To je tiež jedna z možností.

Našťastie sa mi predsalen niekto ozval :-) Takže mám pár objednávok, aspoň nejaký taký príjem, keď akosi nebrigádujem, iba si užívam najdlhšie prázdniny v živote.
Mala som k dispozícii menšiu fotku, čo bol trošku problém a kreslila som iba na formát A4. Ale je fajn zistiť, že čím väčší formát, tým lepšie sa tvorí, kedysi to bolo u mňa naopak :)

(obr. sa dá rozkliknúť)

Ja viem, ja viem, chcelo by to opäť niečo z fantázie.

Už párkrát som zverejnila fotografie, ktorými autorka je fotografka-amatérka, Ščerbie (*1993), konkrétne Tu, Tu a Tu.

Pokračujeme ďalšou várkou fotografií, kde som sa postavila pred jej foťák, výsledok posúďte sami. Mimochodom snímky, kde mám červené vlasy sú ešte spred roka. Teda v článku je mix fotiek aj z exteriéru aj z interiéru. Tie z interiéru (ateliér) s hnedými vlasmi po ramená, to je prítomnosť :-)

Trocha ma štve, že sa stále stretávam s názorom:,,Červené vlasy ti vážne išli, už si ich nedáš? Óóó." Momentálne a ani najbližšie nie! Som rada, že konečne mám svoju farbu a oproti minulým, cítim, že sú zdravé. Načo farbiť, kým zatiaľ nesivejú? Zvyšovať si sebavedomie chemikáliami? Nie, ďakujem ;-)

"..pretože práve myšlienky môžu pôsobiť tak ťaživo ako kamene na dne rozprúdenej rieky.."